Dotyk je jedným z prvých spôsobov, ktorými bábätko spoznáva svet. Práve preto je detská masáž (baby masáž) viac než len príjemným rituálom – má preukázaný vplyv na fyzický aj psychický vývoj dieťaťa. V mnohých krajinách sveta je masírovanie bábätiek bežnou súčasťou starostlivosti už celé generácie. U nás si tento spôsob kontaktu medzi rodičom a dieťaťom postupne hľadá svoje miesto.
Malé deti sa učia inak, ako si dospelí často predstavujú. Nepotrebujú vysvetľovanie, ale zážitok. Každým dotykom, pohľadom, vôňou či zvukom si vytvárajú vnútorný obraz sveta.
Maria Montessori tento proces nazvala zmyslovou výchovou – a považovala ju za kľúč k rozvoju inteligencie, koncentrácie a samostatnosti. Čo to znamená?
Jemná motorika je jednou z najdôležitejších oblastí vývinu dieťaťa v prvých rokoch života. Schopnosť správne uchopiť predmety, manipulovať s nimi a vykonávať drobné pohyby prstami ovplyvňuje nielen praktické každodenné zručnosti, ale aj rozvoj reči, kognitívnych schopností či samostatnosť v bežných činnostiach.
Zrak, hmat, sluch, čuch, chuť – zmysly sú pre dieťa bránou k svetu. Už od prvých dní po narodení sa ich mozog doslova kúpe v záplave podnetov, ktoré mu pomáhajú pochopiť, kto je, kde sa nachádza a ako všetko okolo funguje.
Obdobie prvých šiestich mesiacov života je zásadné pre formovanie zmyslového vnímania. Bábätká sa v tomto čase zoznamujú so svetom najmä prostredníctvom hmatu, zraku, sluchu a čuchu. Aj keď sa môže zdať, že také malé dieťa ešte „nič nevníma“, opak je pravdou – ich zmysly sú mimoriadne citlivé a pripravené na nové podnety.
Propriocepcia predstavuje neuvedomelú schopnosť mozgu vnímať polohu tela v priestore. Toto neuvedomelé vnímanie tela v priestore je tvorené informáciami z vnútorného ucha (vestibulárného systému), zrakového systému, taktilných receptorov (vrátane proprioreceptorov) a čuchu. Ak je niektorá z týchto funkcií nedostatočná, máme oslabené vnímanie vlastného tela v priestore, alebo sa viac spoliehame na iný systém.
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne odporúčať rodičom, aby sa s deťmi hrali potme. Svetlo predsa umožňuje vidieť, orientovať sa a skúmať. No práve obmedzenie zraku môže výrazne obohatiť ostatné zmysly a poskytnúť deťom úplne nový spôsob objavovania sveta.
Pozrime sa spolu na to, kedy a ako sa jednotlivé zmysly vyvíjajú, čo deti vnímajú v rôznych vekových obdobiach a ako ich môžeme podporiť hrou.
V súčasnosti je bežné, že deti majú naplánovaný deň do poslednej minúty – škôlka, krúžky, logopédia, šport, tvorivé dielne… Rodičia chcú dopriať svojim deťom maximum podnetov a príležitostí na rozvoj. Často však zabúdame na to najjednoduchšie (a najprirodzenejšie) – obyčajnú nudu. Tá má pritom v detskom vývine nenahraditeľné miesto.
Senzorické hry. Hovorí sa o nich čoraz viac. Na internete nájdete stovky nápadov, e-shopy sú plné špeciálnych podnosov, plastelín, ryže, šumivých práškov a svetielkujúcich kociek. Vyzerá to, akoby sa zrazu vynoril úplne nový svet zázrakov pre deti. No keď sa na to pozrieme trochu triezvejšie – nie je to len moderný názov pre to, čo naše mamy a staré mamy robili úplne bežne?