Voda a ľad patria medzi najprirodzenejšie a najdostupnejšie senzorické materiály, ktoré môžu deti skúmať už od útleho veku. Nie je to len zábava – takáto hra má množstvo vývinových prínosov, ktoré by nemali rodičia ani pedagógovia podceňovať.
Senzorické aktivity sú čoraz populárnejšou súčasťou výchovy najmä v predškolskom veku. Väčšina rodičov ich považuje za niečo, čo má zabaviť dieťa – pripraví sa ryža, gélové guľôčky či kinetický piesok a dieťa sa hrá samo. No odborníci upozorňujú: ak sa do hry zapojí aj rodič, prínos takýchto aktivít môže byť omnoho väčší – nielen pre dieťa, ale aj pre samotného dospelého.
Hoci deti aj seniori môžu využívať podobné senzorické pomôcky a materiály, zmysel a spôsob ich použitia sa výrazne líši. Kým u detí ide najmä o vývin a objavovanie, u starších ľudí často o spomalenie úbytku schopností, stimuláciu pamäti a podporu pohyblivosti. V oboch prípadoch však ide o silný nástroj, ktorý pôsobí na telo, nervový systém aj psychiku.
Dotyk je jedným z prvých spôsobov, ktorými bábätko spoznáva svet. Práve preto je detská masáž (baby masáž) viac než len príjemným rituálom – má preukázaný vplyv na fyzický aj psychický vývoj dieťaťa. V mnohých krajinách sveta je masírovanie bábätiek bežnou súčasťou starostlivosti už celé generácie. U nás si tento spôsob kontaktu medzi rodičom a dieťaťom postupne hľadá svoje miesto.
Malé deti sa učia inak, ako si dospelí často predstavujú. Nepotrebujú vysvetľovanie, ale zážitok. Každým dotykom, pohľadom, vôňou či zvukom si vytvárajú vnútorný obraz sveta.
Maria Montessori tento proces nazvala zmyslovou výchovou – a považovala ju za kľúč k rozvoju inteligencie, koncentrácie a samostatnosti. Čo to znamená?
Jemná motorika je jednou z najdôležitejších oblastí vývinu dieťaťa v prvých rokoch života. Schopnosť správne uchopiť predmety, manipulovať s nimi a vykonávať drobné pohyby prstami ovplyvňuje nielen praktické každodenné zručnosti, ale aj rozvoj reči, kognitívnych schopností či samostatnosť v bežných činnostiach.
Zrak, hmat, sluch, čuch, chuť – zmysly sú pre dieťa bránou k svetu. Už od prvých dní po narodení sa ich mozog doslova kúpe v záplave podnetov, ktoré mu pomáhajú pochopiť, kto je, kde sa nachádza a ako všetko okolo funguje.
Obdobie prvých šiestich mesiacov života je zásadné pre formovanie zmyslového vnímania. Bábätká sa v tomto čase zoznamujú so svetom najmä prostredníctvom hmatu, zraku, sluchu a čuchu. Aj keď sa môže zdať, že také malé dieťa ešte „nič nevníma“, opak je pravdou – ich zmysly sú mimoriadne citlivé a pripravené na nové podnety.
Propriocepcia predstavuje neuvedomelú schopnosť mozgu vnímať polohu tela v priestore. Toto neuvedomelé vnímanie tela v priestore je tvorené informáciami z vnútorného ucha (vestibulárného systému), zrakového systému, taktilných receptorov (vrátane proprioreceptorov) a čuchu. Ak je niektorá z týchto funkcií nedostatočná, máme oslabené vnímanie vlastného tela v priestore, alebo sa viac spoliehame na iný systém.
Na prvý pohľad sa môže zdať zvláštne odporúčať rodičom, aby sa s deťmi hrali potme. Svetlo predsa umožňuje vidieť, orientovať sa a skúmať. No práve obmedzenie zraku môže výrazne obohatiť ostatné zmysly a poskytnúť deťom úplne nový spôsob objavovania sveta.