Vývoj v oblasti detských hračiek sa nezastavuje – práve naopak, vďaka technológiám sa neustále posúva ďalej. To platí aj pre senzorické pomôcky, ktoré už dávno nie sú len o jednoduchých textúrach či sypkých materiáloch. Čo môžeme čakať v najbližších rokoch a kam smeruje budúcnosť zmyslových hračiek?

Prší tretí deň, dieťa má energiu na maratón a byt má šesťdesiat metrov. V takej situácii nepomôže odkaz na vybavenie, ktoré by ste museli kúpiť a niekam uložiť. Pomôže vedomie, že máte doma všetko, čo treba – len to leží na nesprávnych miestach.

Prišli ste po dieťa do škôlky. Pani učiteľka hovorí, že bol celý deň zlatý. Spokojné, spolupracujúce, bez problémov. Nasadíte ho do auta a do desiatich minút plače, kričí, hádzalo sa po zemi kvôli tomu, že ste mu dali nesprávnu farbu pohára. Čo sa stalo?

Keď sa prvýkrát stretneš s produktmi, ktoré menia vodu na gél alebo sliz, je prirodzené byť skeptický. Vyzerá to efektne, ale otázka je, čo z toho máš doma. Je to vec, ktorú použiješ raz a skončí v skrinke, alebo niečo, čo sa reálne stane súčasťou večera?

Hmat je prvým zmyslom, ktorý sa u človeka vyvíja – už v maternici dieťa vníma dotyky stien maternice, plodovej vody či pupočnej šnúry. Po narodení sa hmat stáva základným nástrojom poznávania okolitého sveta. Najmä ruky a prsty sú pre dieťa tým, čím sú oči pre dospelého – umožňujú skúmať, zisťovať, experimentovať.

Niektoré produkty pochopíš hneď, ako ich uvidíš. Iné až vtedy, keď ich vyskúšaš doma. Značka Zimpli Kids patrí skôr do tej druhej kategórie. Na prvý pohľad to vyzerá jednoducho – prášok do vane, ktorý niečo robí s vodou. Možno zmení farbu, možno šumí. Nič, čo by si už niekde nevidel. Lenže potom to naleješ do vane a sleduješ reakciu dieťaťa.

Mindfulness, alebo všímavosť, je schopnosť vedome sústrediť pozornosť na prítomný okamih – bez hodnotenia a bez zbytočného rozptyľovania. U dospelých je známa ako účinný nástroj proti stresu, úzkosti či vyhoreniu. No všímavosť môže byť veľmi prínosná aj pre deti, ktoré sa často učia žiť v rýchlom, podnetmi preplnenom svete.

Niektoré deti milujú húpačky, skákanie a šteklenie, iné sú z tých istých vecí nepokojné, vystrašené alebo ich priamo odmietajú. Sú deti, ktoré neustále niečo žujú, skáču, dotýkajú sa všetkého navôkol, a také, ktoré sa zľaknú pri bežných zvukoch alebo neznesú ani mierne zašpinené ruky. Rodičia a pedagógovia si vtedy často kladú otázku: je to len fáza, výchova, alebo niečo viac?

Vo svete, kde deti trávia viac času pri obrazovkách a rodičia bojujú s každodenným stresom, hľadáme spôsoby, ako sa k sebe opäť priblížiť. Jedným z najmenej náročných, no mimoriadne účinných nástrojov sú senzorické hry.

V dnešnej dobe, keď deti nosia topánky takmer od prvých krokov a väčšinu času trávia na rovných podlahách či spevnených ihriskách, sa prirodzený pohyb naboso často vytráca z detského sveta. Mnohí rodičia sa obávajú, že bosé nohy sú vystavené chladu, špine alebo riziku poranenia. No odborníci na vývin detí, fyzioterapeuti aj neurológovia sa zhodujú: chôdza naboso je pre dieťa prirodzená a vývinovo mimoriadne prospešná.