Pri obede drží lyžicu vpravo. Pri kreslení berie pastelku vľavo. V škôlke pani učiteľka poznamenala, že by to už malo byť jasné. Babička je presvedčená, že by sa mu to malo „narovnať, kým je čas”. A rodič nevie, či má do niečoho zasahovať, alebo počkať – a hlavne, dokedy.
Lateralita je jedna z tém, kde je najlepší postup zvyčajne ten najmenej aktívny. Ale nie vždy, a rozdiel je dôležitý.
Čo lateralita je
Lateralita znamená prednostné používanie jednej strany tela – ruky, nohy, oka, ucha. Nie je to vec zvyku ani výchovy; je to prejav toho, že mozgové hemisféry sa v priebehu vývoja funkčne špecializujú, a podiel majú aj genetické a prenatálne faktory. Ľavákov je v populácii približne desatina a toto zastúpenie je pozoruhodne stabilné napriek tomu, ako dlho a ako tvrdo ich rôzne školské systémy prevádzali na pravú ruku.
Podstatné je, že vyhranenie nie je udalosť, ale proces. Neprepne sa jedného dňa.
Časová os, ktorú je dobré poznať
U bábätiek sa striedanie rúk mení takmer týždeň po týždni a nič z toho nič neznamená. Okolo druhého roku sa začne objavovať jemná preferencia, ktorá je ale nestála – dieťa použije tú ruku, ktorá je bližšie k predmetu. Medzi tretím a štvrtým rokom sa preferencia stáva zjavnejšou a konzistentnejšou pri činnostiach, ktoré dieťa robí často. Medzi štvrtým a šiestym rokom sa vedúca ruka spravidla ustáli natoľko, že sa dá spoľahlivo rozpoznať – a práve toto je obdobie, ktoré je pre nástup do školy relevantné. Do začiatku školskej dochádzky je vyhranenie u väčšiny detí jasné.
Z toho vyplýva praktický záver: striedanie rúk u trojročného dieťaťa nie je problém. Je to normálna fáza. Ak však dieťa pred piatym a šiestym rokom stále nemá jasnú vedúcu ruku pri kreslení a jedení, má zmysel sa tým zaoberať – nie preto, že by nevyhranenosť bola sama o sebe porucha, ale kvôli jednej praktickej veci, ktorú vysvetľuje ďalšia sekcia.
Prečo je vyhranenie vôbec dôležité
Nie kvôli symbolike a nie kvôli tomu, „ako to má byť”. Dôvod je prozaický: prax sa nedelí.
Dieťa, ktoré používa raz jednu a raz druhú ruku, rozdeľuje všetok tréning medzi dve končatiny. Namiesto jednej zručnej a jednej dobre spolupracujúcej pomocnej ruky vznikajú dve priemerné. Zručnosti, ktoré vyžadujú tisíce opakovaní – kreslenie, strihanie, písanie – dostávajú polovicu času.
Preto sa nevyhranená lateralita najčastejšie prejaví práve tam, kde ide o presnosť a vytrvalosť. A preto býva spojená s vyhýbaním sa prekračovaniu stredovej línie, o ktorom píšeme v samostatnom článku: keď dieťa nemá dôvod trvať na jednej ruke, jednoducho použije tú, ktorá je na danej strane – a diagonálny pohyb cez telo sa nikdy nezautomatizuje.
Ako rozpoznať vedúcu ruku bez toho, aby ste dieťa testovali
Najlepšie pozorovanie je nezámerné a opakované. Priame otázky typu ktorou rukou to urobíš výsledok skreslia, pretože dieťa začne rozmýšľať alebo hádať, čo od neho čakáte.
Fungujú činnosti, ktoré dieťa nečaká a pri ktorých nemá čas voliť: podanie predmetu presne do stredovej línie, teda pred telo, nie na jednu stranu – a sledovanie, ktorá ruka ide. Ďalej hádzanie loptičky, otváranie fľaše, česanie panenky, klopanie kladivkom, presypávanie lyžicou, čistenie zubov, ukazovanie prstom, otočenie kľúča. Dôležité je urobiť to viackrát a v rôznych dňoch, pretože jedno pozorovanie nič nedokazuje.
Užitočná je aj kvalita, nie len voľba. Ak dieťa používa obe ruky, všimnite si, ktorou kreslí presnejšie, ktorou vydrží dlhšie a ktorou robí zložitejšie veci. Vedúca ruka bývá tá, ktorá je jemnejšia, nie nutne tá, ktorú vidíte častejšie.
Čo je naopak zbytočné: nedávajte dieťaťu príbor ani pastelku do konkrétnej ruky. Položte ich do stredu a nechajte ho siahnuť. Toto jediné pravidlo urobí viac než akékoľvek cvičenie.
Prečo sa ľavák neprecvičuje
Toto je najdôležitejšia veta článku: ľavák sa neprevádza na praváka, nikdy a v žiadnom veku.
Historicky sa to robilo rozsiahle a dôsledky boli dobre dokumentované – stres, odpor ku písaniu a k škole, zhoršenie výkonu, u niektorých detí prejavy úzkosti. Niektoré staršie tvrdenia o priamej súvislosti so zajakávaním sú dnes považované za sporné, ale to na veci nič nemení: prevádzanie znamená, že dieťa píše menej zručnou rukou a súčasne dostáva signál, že jeho spontánna voľba je nesprávna. Nezískava tým nič.
To isté platí pre miernejšie formy tlaku – opakované skús to touto, presúvanie pastelky, komentáre pri jedle. Aj to je prevádzanie, len pomalšie.
Výnimka existuje jediná a nie je vecou rodiča: ak dieťa nemá jednu ruku funkčnú z medicínskych dôvodov, o vedení k druhej ruke rozhoduje odborník.
Skrížená lateralita: čo z toho je pravda
V slovenskej a českej pedagogickej tradícii je skrížená lateralita – teda vedúca ruka na jednej strane a vedúce oko na druhej – pomerne často zmieňovaná ako vysvetlenie problémov s čítaním a písaním. Preto je poctivé povedať, ako to s ňou je.
Skrížená lateralita je veľmi bežná a nájde sa u významnej časti populácie, vrátane ľudí, ktorí nikdy nemali s čítaním najmenší problém. Súvislosť s poruchami učenia nie je spoľahlivo doložená a väčšina novších prehľadov ju ako samostatný rizikový faktor nepodporuje. Znamená to, že samotné zistenie skríženej laterality nie je dôvod na obavy, na cvičebné programy ani na odklad školy.
Čo naopak zostáva relevantné, je nevyhranenosť – teda stav, kde nie je jasná dominantná ruka. Ten je zmysluplný ukazovateľ, ale z praktického dôvodu opísaného vyššie, nie z dôvodu hemisférovej teórie.
Ak máte doma ľaváka: čo naozaj pomáha
Praktické úpravy sú prekvapivo jednoduché a rozhodujú o tom, či bude písanie pohodlné.
Naklonenie papiera. Ľavák potrebuje papier naklonený opačne než pravák – pravý horný okraj nižšie, teda list pootočený v smere hodinových ručičiek. Toto jediné odstraňuje väčšinu „zvláštnych” úchopov u ľavákov, pretože tie sú spravidla len snahou nezakryť si napísané.
Držanie o niečo vyššie nad hrotom, aby dieťa videlo, čo píše.
Svetlo z pravej strany, aby ruka nevrhala tieň na text.
Miesto na ľavom konci stola alebo aspoň voľný priestor vľavo, aby sa lokte nestretávali so susedom.
Ľavácke nožnice, ktoré nie sú kozmetická vec: pri pravorukých nožniciach ľavák netlačí ostria k sebe, ale od seba, takže papier sa medzi nimi ohýba namiesto strihania. Dieťa potom vyzerá, že nezvláda strihanie, hoci len má nesprávny nástroj. Podobne pomáhajú perá s rýchlejšie schnúcim atramentom, ktoré sa pod rukou nerozmazávajú.
A jedna vec, ktorá stojí za zmienku pred zápisom: oplatí sa dopredu povedať v škole, že dieťa je ľavák, a overiť si posadenie. Väčšina učiteľov to rieši ochotne, ak o tom vedia.
Kedy sa poradiť s odborníkom
Ak dieťa nemá vyhranenú vedúcu ruku ani okolo šiesteho roku; ak striedanie rúk sprevádza výrazná nemotornosť, únava pri kreslení alebo vyhýbanie sa jemnej motorike; ak sa objaví regresia, teda dieťa začne používať ruku, ktorú predtým používalo menej, bez zjavného dôvodu; alebo ak jednu stranu tela zjavne používa výrazne menej – posledný bod patrí pediatrovi bez odkladu, pretože jednostranné oslabenie môže mať neurologickú príčinu.
Vyšetrenie laterality robia centrá pedagogicko-psychologického poradenstva, spravidla pred nástupom do školy. Je to bežný a nedramatický postup a jeho výsledkom nie je „diagnóza”, ale odporúčanie, ako dieťaťu upraviť podmienky.
