Každé dieťa sa raz chcelo hrať na tajného agenta alebo objavovať skryté poklady. Tento jednoduchý pokus umožní deťom písať neviditeľné odkazy a následne ich odhaliť teplom. Okrem zábavy si precvičia aj jemnú motoriku a trpezlivosť.

Vo svete, kde deti trávia viac času pri obrazovkách a rodičia bojujú s každodenným stresom, hľadáme spôsoby, ako sa k sebe opäť priblížiť. Jedným z najmenej náročných, no mimoriadne účinných nástrojov sú senzorické hry.

Kto by povedal, že obyčajná ryža dokáže priniesť toľko radosti? Patrí medzi moje najobľúbenejšie senzorické materiály – je ľahko dostupná, jednoduchá na prípravu a ponúka deťom nekonečné možnosti hry.

Strihanie je jednou z tých činností, ktoré deti buď milujú, alebo ich veľmi rýchlo omrzí. Preto je fajn, keď ho môžeme spojiť s niečím, čo dodá motiváciu a zábavu. Ak hľadáš jednoduchú, no efektnú aktivitu, ktorá rozvíja jemnú motoriku a zároveň zaručene vyčarí úsmev, skús našu „fidorkovú výzvu“.

Keď sa povie „senzorické hry“, veľa mamičiek si predstaví len bordel. V skutočnosti je to však jeden z najjednoduchších spôsobov, ako doma pomôcť dieťaťu regulovať emócie, uvoľniť napätie a prirodzene posilniť zručnosti, ktoré bude potrebovať v škôlke aj v škole.

Kľúč je vedieť jednu vec: nie každý materiál pôsobí na dieťa rovnako. Niektoré ho upokoja, iné „vypustia paru“ a ďalšie potichu trénujú prsty tak, že si to dieťa ani nevšimne.

Arteterapia je špeciálna forma terapie, ktorá využíva výtvarné umenie ako nástroj na vyjadrenie emócií, spracovanie zážitkov a podporu duševného zdravia. Nie je potrebné byť umelcom alebo mať výtvarný talent – dôležitý je samotný proces tvorenia, nie výsledok. Prostredníctvom maľovania, kreslenia, modelovania či iných kreatívnych techník sa človek dokáže uvoľniť, lepšie pochopiť svoje vnútorné prežívanie a nájsť cestu k sebapoznaniu.

Grafomotorika je v skratke to, ako ruka kreslí a píše – či sa ťahy hýbu plynulo, bez zbytočného tlaku a v tempe, ktoré dieťa zvláda. Najlepšie funguje, keď sa začína „vo veľkom“: široké pohyby rukou a ramenom na okne či veľkom papieri, prstom v krupici na tácke, kreslenie postojačky na vertikále. Veľká plocha odpúšťa chyby a prirodzene nastaví zápästie. Až potom má zmysel zmenšovať formát a prechádzať na detaily – vtedy sa hodí aj plastelína, štipkanie, roľovanie „hadíkov“ či guličiek, aby prsty zosilneli.