Keď sledujeme deti pri hre, málokedy venujeme pozornosť tomu, ako sedia alebo kde sa hrajú. A predsa práve poloha tela počas hry môže výrazne ovplyvniť ich schopnosť sústrediť sa, učiť sa a rozvíjať zmysly.

Motorický vývin dieťaťa je zdanlivo jednoduchý proces – dieťa sa otočí, plazí, postaví, chodí… a potom skáče, behá, jazdí na odrážadle. V skutočnosti však ide o zložitý a koordinovaný vývinový reťazec, v ktorom má každá fáza svoje miesto a funkciu. To, čo sa odohráva na podložke počas prvých mesiacov a rokov, formuje základ nielen pre fyzickú obratnosť, ale aj pre poznávacie schopnosti, reč a schopnosť učiť sa.

Väčšina rodičov a pedagógov pozná tú situáciu: dieťa sa neustále vrtí, vyskakuje zo stoličky, nedokáže obsedieť ani pár minút, všade lezie, robí hluk alebo pôsobí, akoby malo nekonečný zdroj energie. Prvou reakciou býva: „Je neposedné.“ Niekedy sa pridá aj podozrenie na ADHD, neposlušnosť alebo nedostatok disciplíny.

Zmyslový vývin detí nie je len o tom, ako sa učia spoznávať svet vôňami, chuťami či dotykom. V skutočnosti má obrovský vplyv aj na to, ako sa cítia, ako reagujú v rôznych situáciách a ako si vytvárajú vzťahy s inými ľuďmi. Mnohí rodičia si kladú otázku: „Prečo moje dieťa tak prudko reaguje na zmenu, prečo sa nevie sústrediť, prečo sa tak rýchlo nahnevá?“ A odpoveď často začína práve pri zmysloch.

Jemná motorika, teda schopnosť vykonávať presné, koordinované pohyby drobných svalových skupín, najmä prstov a rúk, zohráva kľúčovú úlohu v každodennom fungovaní každého človeka. V seniorskom veku dochádza v dôsledku prirodzeného starnutia organizmu k poklesu svalovej sily, zhoršeniu nervosvalovej koordinácie, zníženiu citlivosti v periférnych oblastiach a k spomaleniu pohybových reakcií.

Voda a ľad patria medzi najprirodzenejšie a najdostupnejšie senzorické materiály, ktoré môžu deti skúmať už od útleho veku. Nie je to len zábava – takáto hra má množstvo vývinových prínosov, ktoré by nemali rodičia ani pedagógovia podceňovať.

Senzorické aktivity sú čoraz populárnejšou súčasťou výchovy najmä v predškolskom veku. Väčšina rodičov ich považuje za niečo, čo má zabaviť dieťa – pripraví sa ryža, gélové guľôčky či kinetický piesok a dieťa sa hrá samo. No odborníci upozorňujú: ak sa do hry zapojí aj rodič, prínos takýchto aktivít môže byť omnoho väčší – nielen pre dieťa, ale aj pre samotného dospelého.

Hoci deti aj seniori môžu využívať podobné senzorické pomôcky a materiály, zmysel a spôsob ich použitia sa výrazne líši. Kým u detí ide najmä o vývin a objavovanie, u starších ľudí často o spomalenie úbytku schopností, stimuláciu pamäti a podporu pohyblivosti. V oboch prípadoch však ide o silný nástroj, ktorý pôsobí na telo, nervový systém aj psychiku.