V súčasnosti je bežné, že deti majú naplánovaný deň do poslednej minúty – škôlka, krúžky, logopédia, šport, tvorivé dielne… Rodičia chcú dopriať svojim deťom maximum podnetov a príležitostí na rozvoj. Často však zabúdame na to najjednoduchšie (a najprirodzenejšie) – obyčajnú nudu. Tá má pritom v detskom vývine nenahraditeľné miesto.

Senzorické hry. Hovorí sa o nich čoraz viac. Na internete nájdete stovky nápadov, e-shopy sú plné špeciálnych podnosov, plastelín, ryže, šumivých práškov a svetielkujúcich kociek. Vyzerá to, akoby sa zrazu vynoril úplne nový svet zázrakov pre deti. No keď sa na to pozrieme trochu triezvejšie – nie je to len moderný názov pre to, čo naše mamy a staré mamy robili úplne bežne?

Často sa stretávame s pojmami „Montessori“ a „senzorické hry“, pričom mnohí ich považujú za to isté. Hoci majú veľa spoločného, existujú medzi nimi podstatné rozdiely. V tomto článku si vysvetlíme, čo ich odlišuje, ako sa dopĺňajú a prečo sú obe tieto metódy dôležité pre rozvoj dieťaťa.

Vedeli ste, že bábätká od narodenia neustále skúmajú svet okolo seba? Možno sa zdá, že len ležia a pozerajú do stropu, ale ich zmysly pracujú na plné obrátky! Všetko nové je pre ne obrovské dobrodružstvo – zvuky, pohyby, textúry, farby. A my rodičia im môžeme toto objavovanie uľahčiť a ešte si pritom užiť spoločné chvíle.

Jedna z hlavných vecí, ktoré sa pri hrách deti naučia, je spolupráca. Čakanie na svoj ťah, spoločné riešenie úloh, striedanie sa – to sú všetko výzvy, ktoré sú pre tak malé deti niekedy náročné. No práve vďaka spoločenským hrám sa postupne učia, že nie vždy môžu byť v centre pozornosti a že občas je potrebné aj chvíľku počkať.