Prvé mesiace chôdze má takmer každé dieťa v repertoári aj chôdzu po prstoch. Vyzerá to roztomilo, občas ako baletka, občas ako niekto, kto sa snaží dosiahnuť na kľučku. Väčšinou to samo prejde a nikto si na to po roku ani nespomenie. Niekedy však nie. A práve preto sa oplatí vedieť, kde je hranica medzi vývojovou fázou a signálom, ktorý si zaslúži lekárske posúdenie – pretože v malej časti prípadov je čas skutočne dôležitý.

Sedí na koberci, kolená dopredu, chodidlá do strán za zadočkom, a keď to vidíte zhora, nohy tvoria dokonalé W. Vydrží tak štyridsať minút a nezavrtí sa. A vy si niekde prečítate, že to deformuje bedrové kĺby, a odvtedy to hovoríte päťkrát denne: nohy dopredu.

Zips sa nezapne, pretože dieťa ho ťahá jednou rukou a spodok drží… nikto. Nožnice sa točia v ruke, pretože papier drží vo vzduchu bez opory. Oba prípady majú niečo spoločné. Chýba rozdelenie úloh medzi ruky.

Hmat je prvým zmyslom, ktorý sa u človeka vyvíja – už v maternici dieťa vníma dotyky stien maternice, plodovej vody či pupočnej šnúry. Po narodení sa hmat stáva základným nástrojom poznávania okolitého sveta. Najmä ruky a prsty sú pre dieťa tým, čím sú oči pre dospelého – umožňujú skúmať, zisťovať, experimentovať.

Niektoré deti milujú húpačky, skákanie a šteklenie, iné sú z tých istých vecí nepokojné, vystrašené alebo ich priamo odmietajú. Sú deti, ktoré neustále niečo žujú, skáču, dotýkajú sa všetkého navôkol, a také, ktoré sa zľaknú pri bežných zvukoch alebo neznesú ani mierne zašpinené ruky. Rodičia a pedagógovia si vtedy často kladú otázku: je to len fáza, výchova, alebo niečo viac?

Detské chodítka, tzv. pavúky – plastové konštrukcie s kolieskami, do ktorých sa posadí dieťa a odráža sa nožičkami – boli kedysi v mnohých domácnostiach bežnou výbavou. Rodičia ich často vnímali ako pomôcku, ktorá dieťa „naučí chodiť“ alebo aspoň poskytne bezpečný priestor, kde sa môže pohybovať, zatiaľ čo si oni oddýchnu. Dnes už však vieme, že chodítka tohto typu môžu vývoju detí skôr uškodiť než pomôcť.

V dnešnej dobe, keď deti nosia topánky takmer od prvých krokov a väčšinu času trávia na rovných podlahách či spevnených ihriskách, sa prirodzený pohyb naboso často vytráca z detského sveta. Mnohí rodičia sa obávajú, že bosé nohy sú vystavené chladu, špine alebo riziku poranenia. No odborníci na vývin detí, fyzioterapeuti aj neurológovia sa zhodujú: chôdza naboso je pre dieťa prirodzená a vývinovo mimoriadne prospešná.

Keď sledujeme deti pri hre, málokedy venujeme pozornosť tomu, ako sedia alebo kde sa hrajú. A predsa práve poloha tela počas hry môže výrazne ovplyvniť ich schopnosť sústrediť sa, učiť sa a rozvíjať zmysly.

Motorický vývin dieťaťa je zdanlivo jednoduchý proces – dieťa sa otočí, plazí, postaví, chodí… a potom skáče, behá, jazdí na odrážadle. V skutočnosti však ide o zložitý a koordinovaný vývinový reťazec, v ktorom má každá fáza svoje miesto a funkciu. To, čo sa odohráva na podložke počas prvých mesiacov a rokov, formuje základ nielen pre fyzickú obratnosť, ale aj pre poznávacie schopnosti, reč a schopnosť učiť sa.

Väčšina rodičov a pedagógov pozná tú situáciu: dieťa sa neustále vrtí, vyskakuje zo stoličky, nedokáže obsedieť ani pár minút, všade lezie, robí hluk alebo pôsobí, akoby malo nekonečný zdroj energie. Prvou reakciou býva: „Je neposedné.“ Niekedy sa pridá aj podozrenie na ADHD, neposlušnosť alebo nedostatok disciplíny.