Senzorické hry a pomôcky majú jedinečnú schopnosť rozvíjať detskú predstavivosť, motoriku aj zmyslové vnímanie. Jedným z krásnych príkladov je tvorba Radky, ktorá ručne vyrába originálne senzorické koberčeky pre deti. V rozhovore prezradila, ako vznikol jej nápad, čo robí jej koberčeky výnimočnými, aké materiály používa a ako vyzerá celý proces od prvého návrhu až po hotový výrobok. Ak hľadáte inšpiráciu, kvalitné ručné spracovanie a produkty s príbehom, tento rozhovor si určite nenechajte ujsť.
Ako vznikol nápad vyrábať senzorické koberčeky pre deti? Čo vás k tomu inšpirovalo?
Celá cesta sa začala v období keď mala dcérka 3 roky a po preventívnej prehliadke sme boli poslaní k ortopédovi kvôli plochým nožičkám. Pani doktorka nám okrem cvičení odporučila chôdzu naboso a najmä po nerovnom teréne. V najlepšom prípade vonku, no ak to nie je možné, tak doma na nejakej senzomotorickej podložke. Pre mňa to bol vtedy neznámy pojem. Preto som doma začala googliť – ploché nohy u detí, pomôcky na ploché nohy, prevencia, senzomotorika, senzorický chodník, ortopedický koberec, koberec pre deti a pod. Na zahraničných stránkach som našla rôzne inšpirácie a obrázky, ako po domácky vyrobiť senzomotorický koberec. Blížil sa termín jej narodenín a zdalo sa mi to ako super darček. Zostal mi kus metrážneho koberca po prerábke, ktorý som použila ako podklad. Následne som doma otvorila skrinku kde som mala schované rôzne sezónne dekorácie, poprezerala čo mám a čo z toho by bolo možné prilepiť. Nejaký materiál som dokúpila a nakoniec z toho vznikol koberec v štýle 4 ročných období. Nechýbali gaštany, kamienky… Pochopila som, že aj dĺžka koberca je dôležitá a bude rozumné rozdeliť ho na viac menších kúskov, aby nebolo potrebné koberec rolovať, pretože sa tak znehodnocoval. Jednotlivé prvky do seba narážali, šúchali sa. S menšími kúskami je predsa lepšia manipulácia, ľahšie sa uložia.
S celým kobercom som sa naozaj vytrápila, pracovala som na ňom niekoľko dlhých týždňov. Výsledok však stál za to a dcérke sa veľmi páčil, veľmi rada po ňom cupkala.
Celý proces od návrhu až po lepenie ma veľmi bavil a to bol impulz na to, aby som v návrhoch pokračovala. Avšak s novým podkladom, novým materiálom a bez chýb, ktoré som robila pri tom prvom – našom. Zároveň sme už pri najbližšej kontrole videli ako jej takýto ortopedický koberec pomáha. To bol ďalší impulz vyrobiť senzomotorický koberec aj pre iné deti. Výroba ma bavila a našla som v tom relax. Počas materskej dovolenky so synom sme vytvorili značku Cupilupi. Na začiatku som si takto vypĺňala len voľný čas, práca z domu mi vyhovovala najmä pri malých deťoch s ktorými bolo potrebné bývať často doma. Až neskôr, keď som sa v tvorbe chcela posunúť o kúsok ďalej a o koberčeky narastal záujem, vytvorili sme si aj vlastnú web stránku www.cupilupi.sk , najmä za účelom ľahšej komunikácie so zákazníkmi.
V čom sú vaše senzorické koberčeky iné než bežné podložky alebo puzzle koberce dostupné na trhu?
Každý jeden kúsok koberčeka vyrábam ručne s ohľadom na bezpečnosť a požiadavky zákazníka. Koberčeky je možné personalizovať a meniť podľa ich želania. Niekto preferuje tvrdší povrch, niekto zase viac mäkších častí pričom dizajn /motív zostáva zachovaný. Zmeníme jednotlivé prvky a tým pádom aj obtiažnosť. Pozerám tiež na vek dieťaťa. Keď viem, že vyrábam detský koberec pre bábätko, tak sa tomu snažím prispôsobiť prvky ako keď ho vyrábam pre dospelých alebo staršie deti.
U väčšiny motívov nájdete jedno dominantné zvieratko vytvorené z mäkkých farebných bambuliek. V prípade záujmu vieme koberčeky pekne personalizovať vytvorením drevenej tabuľky (prípadne iného výrezu) s menom dieťatka alebo doplnením iného, pre nich obľúbeného, prvku. Vtedy majú zaručenú svoju originalitu.
Naše senzomotorické koberce nie je potrebné spájať. Položíte si ich ľubovoľne vedľa seba alebo za sebou presne tak ako to vyhovuje vám, alebo ako to chce samotné dieťatko. Veľmi radi si kúsky koberčekov posúvajú. Prekladajú balančné prvky a vytvárajú si tak vlastnú dráhu – toto deti baví najviac.
Aké materiály používate pri výrobe a prečo práve tie?
Sú to prevažne drevené prvky rôznych tvarov a veľkostí, drevené kolieska, paličky, korkové zátky, jutové laná, drevené výrezy vyrábané na mieru – najmä zvieratká, ktoré deti veľmi obľubujú, zaujmú ich. Koberček pekne dotvoria aj farebné drevené výrezy.
Mäkké časti ortopedického koberca deti veľmi zaujímajú a sú tvorené z hustej umelej trávy a farebných textilných bambuliek z polyesteru a bavlny. Je dôležité, aby sa mäkké a tvrdé povrchy striedali. Na mäkkých povrchoch sa deti zrelaxujú, na tvrdom si ponamáhajú a pomasírujú chodidlá. Na koberčekoch je teda dostatok stimulov na to, aby sa zapojili všetky svaly a väzy potrebné k zdravej chôdzi.
Podkladový materiál tvorí mäkký vpichovaný koberec z polypropylénových vlákien. Spodná vrstva je gumená s protišmykovými vlastnosťami. Všetok materiál je nezávadný pre zdravie a hýri farbami, aby detské koberce pre dievčatá alebo detský koberec pre chlapca bol na prvý pohľad neodolateľný a precvičil aj detské vnímanie.
Súčasťou takmer všetkých našich koberčekov sa stali tzv.balančné prvky. Ide o gumené pologule, ktoré sú výbornou pomôckou na trénovanie koordinácie a rovnováhy. Keď sa na balančný prvok – pologuličku postavíte, ste nútení zapojiť celé svoje telo.
Balančný prvok nie je nalepený, je na koberčeku len položený a zo spodnej strany má ventil na prípadné dofúkanie alebo vyfúkanie, čím sa pri cvičení vytvára rôzna obtiažnosť. Keď ho odoberiete, koberček sa dá ľahko uložiť, jednotlivé časti poskladáte na seba. Na začiatku som na ten náš prvý koberec skúšala lepiť kadečo. Počnúc plastovými komponentami, korálkami, až po kamienky a spomínané gaštany. Tu som zistila, že práve tie boli najmenej vhodné, pretože sa začali ako prvé odlepovať. Gaštany ktoré zostali zase uschli a začali sa lámať. Hneď na tom prvom som si vychytala množstvo chýb. Naučila som sa, ktoré najlepšie držia, ako s nimi pracovať a ako ich použiť, aby bolo na koberčeku čo najviac rôznorodých stimulov.
Nakoniec som vybrala také, ktoré vydržia aj väčšiu záťaž a nemajú tendenciu sa lámať, nie sú ostré ani inak nebezpečné pre nožičky a v neposlednom rade výborne držia na podkladovom koberci.
Ktorý typ koberčeka je medzi rodičmi alebo deťmi najobľúbenejší?
Najviac obľúbené sú motívy Cesta lesom Senzorický koberec pre deti CESTA LESOM | cupilupi.sk a Džungľa Senzorický koberec pre deti DŽUNGĽA | cupilupi.sk .
Je to práve pre ich univerzálnosť, koberce sú vhodné pre dievča ako aj pre chlapca. Každé dieťatko má rado zvieratká a tu ich nájde hneď niekoľko. V koberčeku Džungľa sú to určite aj menej typické farebné výrezy, ktoré celý koberček ešte viac oživia a upútajú detské očká. Ako napríklad červený papagáj, žltá žirafa a pod.
Na našej stránke Senzomotorický koberecpre deti | cupilupi.sk si môžete pozrieť ďalších 6 motívov senzomotorických kobercov. Všetky spája pestrofarebnosť, sú veselé, hravé a majú upútať najmä deti, pre ktoré ich vyrábame. Keď sa páčia im, potom po nich radi chodia, zabavia ich, motivujú k chôdzi a čo je dôležité, hoci to tak nevnímajú-cvičia. Všetko sa má niesť v duchu nášho MOTTA: „Aby cvičenie bolo radosťou.“
Vyrábate všetko ručne? Ako prebieha proces navrhovania a výroby jedného koberčeka, a čo je na výrobe najťažšie?
Všetko je vyrábané ručne, každý jeden kúsok na koberček ručne lepím. Najskôr koberček navrhnem, poukladám naň jednotlivé komponenty, následne ho ukážem zákazníkovi. V tejto fáze na ňom ešte viem robiť zmeny (vymeniť prvky, pridať ich, odobrať, zmeniť farbu bambuliek a pod.). Pokiaľ zákazník s prevedením súhlasí, čo najskôr ho nalepím, zabalím a odošlem. Nezdá sa to, no niekedy je najťažšia časť práve tá komunikácia so zákazníkom a splnenie ich požiadaviek
Koľko času vám zaberie výroba jedného koberčeka?
Každý koberček je zložený z viacerých menších častí a teda záleží na konkrétnej požiadavke aj predstave zákazníka. Väčšinou vyrábam 3-kusové alebo 4-kusové koberčeky. Len samotný návrh mi trvá nejakú tú hodinku aj dve. Najviac času zaberá lepenie, kedy na jeden kus koberčeka, ktorý má 35×55 centimetrov, lepím prvky aj hodinu. Nestačí iba aplikovať lepidlo a položiť prvok na koberček. Je potrebné každú jednu časť chvíľu pridržať, pritlačiť. Tiež závisí od druhu materiálu. Niektoré viac, iné menej. Proces lepenia mi vie urýchliť napríklad pomoc manžela, keď mi jednotlivé prvky pridrží aby všetko zostalo poriadne na svojom mieste.
Inokedy, keď senzomotorický koberec zákazníkovi prispôsobujem na mieru, trvá to dlhšie. Vymyslieť ako bude vyzerať, hoci motív má zostať zachovaný, aký materiál použiť, kam ho umiestniť. Niečo musím teda najskôr navrhnúť a potom so zákazníkom doladiť detaily, upraviť, nakoniec začať koberček lepiť. Tento proces niekedy trvá aj pár dní, kým sa spolu dostaneme k výslednej verzii.
Viacerí zákazníci sa mi priznali, že sa pokúsili vyrobiť si vlastný senzomotorický koberček, ale vraj už nikdy viac a nechali to radšej na nás. Výroba pre nich bola časovo aj finančne náročná a vôbec nie jednoduchá.
Je možné si u vás objednať aj koberček na mieru podľa želania rodičov či špecifických potrieb dieťaťa? Aký najnetradičnejší ste robili?
Samozrejme, v prvom rade pozeráme na potreby dieťatka. Niektoré zákazníčky už prídu s jasnou predstavou ako by mal koberček vyzerať, aj na základe odporúčaní lekára a zdravotného problému ktorý ich trápi. Tiež je rozdiel, či tvorím koberec pre bábätko, staršie deti či dospelých ľudí. Ako som už spomínala, tam dbám na výber materiálu, je možné vytvoriť ho viac mäkký alebo naopak tvrdší a obtiažnejší.
Najčastejšie mám však požiadavky na zmeny farieb, prípadne pridania drevenej menovky alebo venovania. Tie mi navrhne manžel a následne vyrobia na mieru v grafickom štúdiu.
Najviac netradičná požiadavka mi prišla na motív Mačičky vo farbách dúhy. Tam som sa trošku strácala, veľmi som tomu nevedela prísť na chuť, no ako sa povie: „Náš zákazník, náš pán.“ Predpokladám, že v tých farbách malo dievčatko nejakú obľúbenú plyšovú mačičku a mala sa jej podobať. Zákazníčka bola nakoniec šťastná že sa to podarilo podľa jej predstáv, jej dcérka nadšená a tým pádom som bola spokojná aj ja. Tvorila som aj rôzne iné zvieratká ako motýľ, panda, lev – toho keď ľudia videli, zopakovala som ho hneď niekoľkokrát.
Prispôsobovala som mačičke pacičky a ušká podľa ich vlastného živého domáceho miláčika.
Jednej zákazníčke som upravovala úsmev na opičke. Zdalo sa jej, že veľmi cerí zuby a málo sa usmieva. A mala pravdu, odvtedy si na to dávam pozor 😀 Pri každom návrhu opičky si na to spomeniem, že ju musím spraviť tak aby sa usmievala 😀
Tiež si občas spomeniem na zákazníčku, ktorá chcela koberček pre dcérku. Bývali s babkou a dedkom, ktorým sa tak páčil, že vnučke po koberčeku neustále chodili. A tak zaobstarala vlastné koberčeky aj im. Babke vybrala motív sovičky a dedkovi dinosaura 😀 Všetko sú to také síce netradičné, ale milé požiadavky na ktoré len tak nezabudnete. Väčšinu týchto netradičných požiadaviek zverejňujem na našich profiloch na sieťach: Instagram, Facebook
Stáva sa vám, že vám pri výrobe niečo nevyjde podľa predstáv? Čo urobíte s koberčekom, ktorý nie je „dokonalý”?
Áno, párkrát sa stalo, že sa mi niečo nepodarilo dobre prilepiť a prerábať to už nebolo možné. Raz som si dokonca všimla chybu až pri balení. Už sa s tým nedalo nič robiť, koberček som si nechala doma pre moje deti a rýchlo som išla vyrobiť nový. Inokedy som si napríklad nevšimla vadu na podklade, kedy bola poškodená protišmyková vrstva a bolo možné, že sa začne čoskoro lúpať. Na to som prišla tiež až pred balením, pri finálnom čistení po obrátení koberca. Našťastie takéto prípady spočítam na jednej ruke a stále nájdu svoje využitie u nás doma.
Je náročné presadiť sa v prostredí, kde rodičia často siahajú po lacnejších alternatívach z veľkých e-shopov? Ako zákazníkom vysvetľujete rozdiel medzi vašimi výrobkami a bežnou masovou produkciou?
Áno, je to samozrejme veľmi ťažké, najmä v dnešnej dobe a pri aktuálnej ekonomickej situácii.
Nemôžem povedať že každý, ale väčšina ľudí pozerá samozrejme na cenu.
S plastovými odliatkami a hmotou vyliatou do foriem sa to nedá porovnávať. Za mňa tú prácu neurobí žiadny stroj. Ja používam veľa rôznorodého materiálu a cena každého sa neustále zvyšuje. Napriek tomu sa snažím držať pôvodnú predajnú cenu.
Nájdu sa však aj takí ľudia, ktorí dokážu oceniť práve tú ručnú výrobu, prírodné materiály a tiež jedinečnosť, originálnosť ktorú nájdu práve v tom našom ortopedickom koberčeku. Každý jeden čo mi prejde rukami je taká moja srdcovka a s niektorými sa mi aj ťažko lúči 😀
Na každom CUPILUPI koberčeku nájdete ručne zabrusované paličky, jednu po druhej. Každá jedna prejde rukami môjho manžela, ktorý mi ich vždy dokonale prichystá, prispôsobí dĺžku, upraví tak aby bezpečné pre deti. Tieto veci si už, žiaľ, všimne málokto.
Aké novinky alebo rozšírenia plánujete do budúcnosti? Uvažujete aj o iných senzorických produktoch?
Zaradenie iných senzorických produktov by vyžadovala väčšie skladovacie priestory, ktoré zatiaľ nemám. Akékoľvek rozšírenie bude zamerané na tvorbu nových motívov a dizajnu detských kobercov, prípadne doplnenie o pohybové aktivity ktoré pomocou nich deti vedia robiť. Aktuálne mám v pláne vytvoriť komplexnejšiu ponuku pre škôlky alebo pohybové centrá, pretože je úžasné vidieť ako sa takému koberčeku dokáže potešiť množstvo detičiek naraz. Pani učiteľky a lektorky pohybu ich vedia využiť na 110%.
Môžu si záujemcovia vaše koberčeky niekde pozrieť alebo vyskúšať naživo?
Momentálne nemám predajňu ani showroom. Senzomotorické koberce vyrábam doma v Senici, tak ak by niekto išiel okolo je u mňa vítaný, vždy sa nájde nejaký ten kúsok na ukážku. Koberčeky sú umiestnené aj v niektorých detských centrách, ktoré ich s deťmi využívajú v rámci krúžkov, taktiež v detskom obchode s topánočkami blízko Bratislavy. Zúčastnila som sa však už aj menšej predajnej akcie v Trnave, kde som mala svoj stánok. Ak by som niečo v budúcnosti plánovala, určite sa o tom včas dozviete na našich FB a IG stránkach: FB: Cupilupi – senzomotorické koberčeky, IG: cupilupi_senzoricke_koberceky
Ďakujeme Radke za to, že nám priblížila svet ručne vyrábaných senzorických koberčekov a podelila sa o svoju cestu i skúsenosti. Veríme, že jej príbeh inšpiruje rodičov aj všetkých, ktorí hľadajú originálne spôsoby, ako podporiť zmyslový rozvoj detí.
Ak sa vám článok páčil, zanechajte nám komentár – radi si prečítame vaše postrehy. A ak sa aj vy venujete tvorbe či téme, ktorá súvisí so zmyslovými hrami a chceli by ste sa o ňu podeliť na našom blogu, napíšte nám – tešíme sa na nové príbehy a spolupráce.
