Prišli ste po dieťa do škôlky. Pani učiteľka hovorí, že bol celý deň zlatý. Spokojné, spolupracujúce, bez problémov. Nasadíte ho do auta a do desiatich minút plače, kričí, hádzalo sa po zemi kvôli tomu, že ste mu dali nesprávnu farbu pohára. Čo sa stalo?

Keď sa prvýkrát stretneš s produktmi, ktoré menia vodu na gél alebo sliz, je prirodzené byť skeptický. Vyzerá to efektne, ale otázka je, čo z toho máš doma. Je to vec, ktorú použiješ raz a skončí v skrinke, alebo niečo, čo sa reálne stane súčasťou večera?

Sedí na koberci, kolená dopredu, chodidlá do strán za zadočkom, a keď to vidíte zhora, nohy tvoria dokonalé W. Vydrží tak štyridsať minút a nezavrtí sa. A vy si niekde prečítate, že to deformuje bedrové kĺby, a odvtedy to hovoríte päťkrát denne: nohy dopredu.

Zips sa nezapne, pretože dieťa ho ťahá jednou rukou a spodok drží… nikto. Nožnice sa točia v ruke, pretože papier drží vo vzduchu bez opory. Oba prípady majú niečo spoločné. Chýba rozdelenie úloh medzi ruky.